Odkiaľ tá neutíchajúca láska k papieru? Mohlo by sa nám zdať, že v digitálnom veku je takýto pocit nezmyselný a jeho ťažisko by sa malo presunúť smerom k publikáciám vytváraným v digitálnej verzii. Sila papiera je však stále nespochybniteľná a misky váh v porovnaní tlačených verzus digitálnych produktov nakláňa nostalgia.
Koncert zmyslov
Papier nikdy neprichádza na scénu sám od seba. Sprevádza ho orchester hrajúci symfóniu zmyslov, od hmatu po čuch, zrak a sluch. Arzenál podnetov využívaných v boji o pozornosť čitateľov pomáha ľahko prepísať správu na papier a vložiť ju do pamäte na dlhší čas.
V čítaní je fyzickosť, ktorá digitálnemu obsahu často chýba, často sa konzumuje bez poriadnej dávky reflexie.
MARYANNE WOLF
Cesta vytýčená dotykom
Tlačený a štruktúrovaný text, napríklad vo forme knihy alebo katalógu, má oveľa výraznejšiu topografiu ako jeho digitálny náprotivok. Orientačnými bodmi na vytlačenej mape sú ľavá a pravá strana, rohy a okraje, ktoré uľahčujú navigáciu v texte. Zameranie na jednu stranu nevylučuje zvyšok – miesto, kde sa publikácia začína a končí, a koľko strán ešte zostáva na prečítanie alebo pozretie. Otáčanie stránok sa stáva charakteristickým tancom za sprievodu symfónie hranej zmyslami a každý ďalší pohyb je ako krok v prejdení zostávajúcej vzdialenosti do cieľa. Pomalý, nenáhlivý krok, plný slávenia, ktorý nemožno očakávať od online čitateľov, ktorých hlavnou doménou je úspora času a pohodlie.
Papierové smerové tabule
Predstavte si, že niekam idete autom, poznáte svoj cieľ, no nemáte navigáciu a na ceste nie sú žiadne značky, ktoré by vás informovali, ako ďaleko ste od cieľa. Túto metaforu môžeme použiť pri porovnávaní čítania papierových dokumentov s čítaním v digitálnej podobe. Listovanie pdf súboru sťažuje kontrolu nad situáciou, čo je naopak jednoduchšie pri práci s offline obsahom, kde presne viete, ako ďaleko ste a ako dlho môže trvať, kým sa tam dostanete.
Cesta do cieľu nemusí byť kľukatá
Už viete, kam idete, ale viete prečo? Čítanie by malo byť sprevádzané porozumením, a v prípade konzumácie obsahu na obrazovkách monitorov, čítačiek a tabletov je to ťažšie dosiahnuť. Túto teóriu podporujú viaceré štúdie, vrátane jednej, ktorú v roku 2013 uskutočnila Anne Mangen z nórskej univerzity Stavanger.
Vtedy bolo 72 študentov s podobnou čitateľskou gramotnosťou požiadaných, aby si naštudovali text v rozsahu cca. 1500 slov. Polovica ľudí čítala z papiera, druhá polovica dostala obsah vo forme pdf súboru. Ďalšou úlohou respondentov bolo vyplniť test obsahujúci otázky k prečítanému textu. Digitálni čitatelia dopadli o niečo horšie ako tí, ktorí absorbovali obsah z tradičných médií. [1]
Sentimentálna cesta
Prečo sa stále vraciame k papieru? Jedným z dôvodov je nepochybne nostalgia. Túžba po vôni knihy, jemný šum prevracaných stránok či textúra materiálu, na ktorej sa zhmotňujú slová, interpunkčné znamienka a obrázky, nás vrhajú do objatia ďalšej publikácie, zaznamenanej na niečom hmatateľnejšom, než je digitálny súbor. Možno si myslíte, že láska k papierovým publikáciám je doménou ľudí, ktorí vyrastali s knihou v ruke, no medzi milovníkmi a milovníčkami tradičného čítania sa nájdu aj tí, ktorí zastupujú mladšie generácie. Čítanie tlačených verzií má v sebe istú metafyziku a podnety, ktoré prináša kontakt s papierom, sa miešajú s podnetmi z okolia, čím sa vytvára spojenie, ktoré sa natrvalo vryje do tej časti mysle, kde uchovávame spomienky.
Nostalgia – túžba po niečom minulom, čo sa vám vrylo do pamäti alebo po niečom,
čo si predstavujeme v snoch. [2]
Digitálne knihy sú ľahko dostupné, ale stará dobrá tlačená kniha môže poskytnúť oddych od víriaceho chaosu prichádzajúcich upozornení našich vždy zapnutých a pripojených zariadení. [3]
Tam, kde sa stretávajú svety
Pochopenie rozdielu medzi čítaním na papieri a čítaním na obrazovkách záleží od toho, ako si váš mozog interpretuje písaný jazyk. Čítanie ako proces súvisiaci s myšlienkami a predstavami je samo o sebe abstrakciou, no text prenesený na papier je už hmatateľnou súčasťou fyzického sveta, v ktorom existujeme.
Nerodíme sa s mozgovými okruhmi určenými na čítanie. Koniec koncov, písmo sme vynašli až relatívne nedávno v našej evolučnej histórii, okolo štvrtého tisícročia pred naším letopočtom. Ľudský mozog tak improvizuje úplne nový okruh čítania, spája rôzne oblasti nervového tkaniva venované iným schopnostiam, ako je hovorená reč, motorická koordinácia a videnie.
Maryanne Wolf [4]
Keď emócie začínajú vládnuť
Zdá sa, že zámerom technológie nikdy nebolo nahradiť ľudské skúsenosti. Doplnenie tlače digitálnymi ekvivalentmi by sa malo považovať za doplnkové riešenie, ktoré eliminuje frustráciu na miestach, kde je prístup k papieru zložitý, časovo náročný alebo tam, kde je dôležitý komfort.
Fyzické a digitálne zážitky by nemali medzi sebou navzájom súťažiť, ale koexistovať, aby vytvárali lepšie zážitky a celkovo lepšie slúžili, ako keby konali samostatne, pričom otázka, ktorý z nich dnes vyvoláva viac emócií, sa zdá byť jednoznačná.
Poznámky pod čiarou
- Citát z https://www.scientificamerican.com/article/reading-paper-screens/
- Adaptácia založená na definícii z Wikipédie
- https://www.adrenalineagency.com/blog/print-versus-digital-great-debate/
- Citát je z článku https://www.scientificamerican.com/article/reading-paper-screens/. Viac informácií na túto tému nájdete tu: https://www.maryannewolf.com/proust-and-the-squid